JUŽNÉ ČECHY 2009


      Po minuloročnom absolvovaní trasy z Passau do Pezinka a výlete na Moravu sme vymysleli v našej amatérskej minicykloskupine ďalšiu zaujímavú cyklotrasu.

Tentokrát boli naším cieľom Južné Čechy s postupným prechodom na Južnú Moravu kde bol aj cieľ.

      Južné Čechy možno aj preto, že sme viacerí počuli o tomto krásnom kraji, niektorí si ho užili až dosť (Dušan na vojenčine, Tomáš ako mladý jachtár ) a chceli si ho pripomenúť, no a všetci tiež preto že boli zvedaví či všetko o tomto kúte našich západných susedov – našich bratov je ozaj pravda a chceli sa presvedčiť na vlasné oči a tiež na vlasnej koži.

Naša minicykloskupina mala týchto členov:

Katka, Jana, Jarka, Dušan, Braňo, Tomáš, Rasťo a Vlado.

Samotnej ceste predchádzali viaceré stretnutia na ktorých sa rozdelili úlohy, dohodla predbežná trasa, určili zodpovední a tiež niektoré kompetencie.

Rasťo – vozík a zabezpečenie odvozu – zvládol to super. Potom zásobovač – raňajky to bolo nioečo pre neho. A neholil sa pretože sa pripravoval na cestu jachtou a „morskí vlci“ sa predsa neholia.

Tomáš – navigácia a orientácia – jeho „čierne skrinky“ splnili účel na ktoré si ich zadovážil (hral sa s nimi skoro stále) + ubytovanie na prvé dve noci – v pohode

Katka – ubytovanie na ďalšiu noc – vybavila, zariadila, neskôr „tempodržačka“

Braňo – mapy – dodal + odvoz

Jarka – aby sme neuschli – ružové bolo super a neskôr dokumentaristka – fotila čo videla a čo prišlo

Jana – zdravoťáčka, najviac uplatnila liečbu na sebe

Dušan – odviezol čo mu naložili

Vlado – skontroloval a koordinoval všetko, neskôr „vlajkonosič“

Nastal deň „D“ a vyrazili sme smer Český Krumlov cez Rakúsko pretože to je najkratšia cesta. Viezli nás Rasťov chalan Martin a Peťo.


SOBOTA 6.6.2009 Pezinok – Č.Krumlov

      Do Č. Krumlova sme dorazili o 11.20 a začali sme hľadať hostel Merlin kde sme mali prespať prvé dve noci a ktoré Tomáš dopredu zajednal. Po skoro hodinovom blúdení sme ho našli v strede mesta ubytovali sa za 250,- Kč na osobu a noc. Nasledovať mal rafting ktorý Tomáš tiež zajednal ale nevedeli sme kde máme nastúpiť tak sme čakali v krčme na náhradný rafting. Lenže asi za hodinu prišla búrka a rafting sa nekonal, my sme sedeli v krčme a len vďaka Tomášovi sme nezmokli na rafte. Chi-chi-chi. Večer sme strávili v krčme U BEJKA v centre Krumlova kde sme s Katkou oslávili narodeniny. K tomu všetkému nám vyhrávala country kapela. Hrali dobre, my sme pili dobre a jedli dobre. Hlboká noc bola keď sme líhali do postele. A stihli sme niečo popiť aj s nejakými američanmi čo sa tam nejak „vyskytli“. Poučenie: Zelená nie je dobrá na pitie, bolí z nej hlava.


NEDEĽA 7.6.2009 Český Krumlov – Lipno a späť 61 km

Počasie.:Polooblačno 20 – 24 °C

      Túto etapu sme nazvali „horská etapa“. Skoro stále sme šliapali do kopca čo sme ocenili hlavne pri spiatočnej ceste. Hlavne 18 % stúpanie pred obcou Světlík nám dalo poriadne zabrať a veru aj sme bicykle tlačili. Odmena bola vždy vo forme pivečka niekde v krčme po ceste. A zaslúžená. V mestečku Frymburg pri Lipne sa konali nejaké slávnosti takže bola hudba , tanec a klobása. Dokonca sa nám podarilo vidieť koncert Petra Spáleného a Milušky Voborníkovej.

Jarke sa veľmi nechcelo naspäť a vymýšľala cestu vlakom. Bolo to komplikované a tak neostávalo len to naspäť zvládnuť. A zvládli to super.
Večer boli Katka s Jarkou v divadle s otáčavým hľadiskom. Hrali Robina Hooda a baby boli unesené. Len Braňo ľutoval že Jana nebola s nimi a nikto ju neuniesol.

My sme popili niečo zase pre zmenu s austrálčanmi čo mali izbu hneď vedľa nás kým sme čakali na Katku a Jrku než dorazia z divadla. Tomáš robil tlmočníka a išlo mu to dobre.

Tomáš bol v tento deň sám v Č.Budějoviciach za kamarátom. Po ceste stratil kryt z nového mobilu, predtým ráno v obchode stratil 1.000,- Kč, skrátka sa mu „darilo“.

Dostal novú prezývku DEZORIENŤÁK


PONDELOK 8.6.2009 Český Krumlov – Třeboň 56 km

Počasie: Ráno zatiahnuté a dážď cca 18 °C

Poobede slnečno

      Po ceste sme sa kôli dažďu obliekali a zase vyzliekali. Obedovali sme v obci Římov a pri soche Jána Žižku v Trocnove sme si rozložili piknik. Melanka mi oznámila že spravila rigoróznu skúšku a že je JUDr. Tak sme to hneď zapili a potom sme to zapíjali do večera.

V Třeboni sme bývali v rodinnom dome so 4 izbami za 350,- Kč.
Jana „chytila“ črevnú chrípku a išlo to z nej vrchom aj spodkom a tak sa liečila frťanmi.
Nakúpili sme v Penny Markete, Dušan navaril super kuraciu polievku a vegetili sme pri dobrom vínku.

Zasadala „rada starších“ s otázkou kam vyrazíme na druhý deň. Bolo rozhodnuté, že spravíme krátku prehliadku Třebone a potom smer Slavonice. Tomáš v Slavoniciach objednal cez internet ubytovanie a tak sme mali cieľ.


UTOROK 9.6.2009 Třeboň – Slavonice 83 km

Počasie: slnečno –teplo
Táto etapa dostala názov „kráľovská“ pretože bola najdlhšia.

      Rasťo bol ráno v obchode nakúpiť, Braňo hľadal peňaženku, Jana liečila virózu s rožovkou a stratila nevie kde náušnicu, skrátka deň začal ako „vyšitý“.

O 9.00 sme vyrazili okolo třeboňských rybníkov cez Chlum u Třeboně.
V dedinke Staňkov sme si dali prestávku na ryby, prečkali sme tam búrku a zažili doslova „rybací kulinársky orgazmus“

Objednali sme si a postupne aj „schlamstali“ Candáta (zubáč)
Šťuku
Kapra
Lososa
Tolstolobik (údený)
Pstruh
Úhor
Sumček

Cez Rakúsko sme to švihli do Novej Bystřice a odtiaľ do Slavoníc.
Ubytovanie v penzióne SOGDIANA za 380,- Kč bez raňajok u ukrajinca a bicykle sme mali uložené priame v reštaurácii. Čudné ale boli sme spokojní že sú pod kontrolou.

Večerali sme v meste – nič moc a potom sme si spravili „bufet“ na chdbe penziónu. Domáca nás patrične „zdrbkala“, mala pravdu ale čo už keď hlad je hlad.


STREDA 10.6.2009 Slavonice – Vranov nad Dyjí 46 km

Počasie: Ráno dážď, postupne sa vyjasnilo a hlavne prestalo pršať. Aj tak dostala táto etapa prívlastok „mokrá“ etapa.

      Raňajky sme absolvovali u muchovcov na izbe a potom sme čakali až sa zlepší počasie.
O 10.15 vyrážame, o 11.00 vyšlo slniečko.
Do Vranova sme dorazili o 16.00.
Ubytovali sme sa v penzióne Kormorán za 300,- Kč bez raňajok ktorý sme poznali z vlaňajšej cyklocesty po Morave.

Nasledovala prechádzka k priehrade, v reštike pri priehrade bolo pivečko, polievky (Katka aj s chrobákom).
Po prechádzke k priehrade sme sa vybrali na večeru do mesta kde v Country Saloone sme sa doslova obžrali do puknutia. Stačila by nám síce iba misa pre dvoch ktorú Braňo objednal pre seba a Janu a z ktorej sme sa doslova „dotlačili“. Ale keď aj ostatné jedlá boli tak lákavé. No nedajme si, nie??

Pred spaním sme stihli ešte flaštičku vínka na „terase“ a išlo sa do hajan.


ŠTVRTOK 11.6.2009 Vranov nad Dyjí – Šatov 40 km

Počasie: polooblačno, pod mrakom, každú chvíľu sme čakali kedy začne pršať.
Krátka etapa.

      Po raňajkách na „terase“ sme vyrazili smer zámok Vranov nad Dyjí. Krátka prehliadka zámku, zjazd do mesta a späť do kopca na druhej strane mesta kde „konečne“ zapršalo. Ale len krátko a do Lesnej sme dorazili suchí. V Lesnej prehliadka múzea motocyklov ktoré sme niektorí videli už minulý rok a foto pri veternom mlyne. Braňovi spadol fotoaparát a viac nechcel (foťák) fotiť.

V Přiměticích (časť Znojma) nás síce pustili do Křížového sklepu ktorý je najväčší v strednej európe ale nechceli nám dať okoštovať nejaké dobré vínko. Aspoň sme tam prečkali dážď ktorý nás prenasledoval.

Prešli cez stred Znojma do Louckého kláštora kde sme si objednali prehliadku spojenú s ochutnávkou vín firmy Znovin Znojmo. Nejaké vínko sme aj kúpili.
Nežnejšie polovičky (baby) sa rozhodli že si spravia prehliadku Znojma na vláčiku a chlapi vyrazili smer Šatov.

V Novom Šaldorfe sme narazili na chlapíka menom Jardo Fischer a v jeho sklípku sme ochutnali pravé domáce vínko aj s jeho nenapodobiteľným výkladom a srandičkami. Jedným slovom Jardo je „exot“ na akého len tak jednoducho nenarazíš a zastávka u neho v sklípku bola pre nás zážitok. Baby dorazili do Šatova až po nás.

V Šatove sme sa ubytovali v penzióne Pohoda za 420,- Kč s raňajkami.

Na večei sme boli v Moravskom sklípku v Šatove kde má sídlo firma Znovin Znojmo a absolvovali sme ochutnávku vín tejto firmy, prehliadku sklípkov známych osobností a „Pendolino“ – spôsob posúvania pohárov po stole pri nalievaní a ochutnávke vín.


PIATOK 12.6.2009 Šatov – Miíkulov 68 km

Počasie. Pod mrakom a občas búrka.
Búrková etapa.

      Raňajky v penzióne aj s osobnou účasřou majiteľky Evy. Cez Jaroslavice a krčmu U Šmidú kde sme dali pivo, kávu a kofolu. Čakali sme na niektorých „opozdilcov“ čo sa „zabudli“ na čerešnich a v hrachu.

Cez Hevlín kde mal Tomáš kolíziu so stojacim autom a kde sme chceli obedovať až nakoniec z obeda nebolo nič pretože sme zdrhali.
3 x sme utiekli búrke a vždy len „o chlp“. Najdlhšie sme stáli v Jevišovke na stanici vlaku a stihli sme tam manželskému páru z moravy vypiť flaštičku vodky Jelzin.
V Mikulove sme zohnali ubytovanie v Penzióne u Zeleného stromu za 950,- Kč pre štyry osoby v izbe.

Rozdelenie izieb bolo nasledovné: Braňo, Jana, Tomáš a Rasťo
Katka, Jarka, Dušan, Vlado

Tomáš a Rasťo sa obetovali a spali s Braňom v izbe. Boli síce hrdinovia ale podľa ich vyjadrenia a hlavne ako boli „vyspatí“ už nebudú asi nabudúce takí hrdinovia.


SOBOTA 13.6.2009 Mikulov – Pavlov 12 km

Počasie:slnečno ale dosť chladno.
Dojazdová etapa do miesta kde pre nás prišli „povozy“. Alebo „vínna“ etapa spolu so „slivkovou“ etapou.

      Na raňajky bol klasicky nakúpiť Rasťo. Po raňajkách smer Pavlov. Zastávka na Pony Ranči kde sme zvládli niekoľko slivovíc (asi 6 a preto slivková etapa) u rodiny Veselských. Veselá rodina a kopa srandy snimi.

V Pavlove sme u starého známeho p.Strapinu poslopkávali od 10.00 do 12.00 pokiaľ pre nás neprišli s autami. Niektorí si aj stihli pospať, len tak pred sklípkom úplne „live“.

      Dorazili sme na Leitne a tam sme sa aj poslednýkrát „odrátali“. Tento rituál sme skoro vždy použili keď sme vyrážali odkiaľkoľvek a kamkoľvek. A bolo to dobré aby sme niekoho „nezabudli“.

Na Leitnach pre nás pripravili cielové občerstvenie ktoré padlo veru dobre. Veď po toľkých kilometroch (myslím celkových) sme boli aj hladní.

Celkovo sme prešli 366 kilometrov cestami aj necestami, vypili niekoľko sto litrov vody, desiatky litrov piva a litrov dobrého vínka a nejaké to „tvrdé“ na povzbudenie.
Videli sme krásne miesta a miestečká Južných Čiech a Moravy kde sa vždy oplatí vrátiť alebo aspoň doporučiť tieto miesta vidieť iným.

Už teraz vymýšľame kam sa vyberieme na budúci rok a určite to bude nemenej krásne, zaujímavé, dobrodružné a veselé ako cyklocesta po Južných Čechách.
Tešíme sa všetci.

Vlado.

PS: Všetky udalosti, osoby ako aj príbehy sú pravdivé a sú zapísaní v Kronike „Fósáčú“ ( v zošite) a k nahliadnutiu pre prípad kontroly a správnosti. Akákoľvek podobnosť s inými osobami alebo podobnosť príbehov a udalostí je nemožná a nenapodobiteľná.