PASSAU – PEZINOK NA BICYKLI 7.6. – 13.6.2008


      Myšlienku absolvovať Dunajskú cyklocestu z Passau do Bratislavy vyslovil pred niekoľkými rokmi náš kamarát Braňo a bol to vlastne on, čo sníval o niečom takom a neustále tento svoj „sen“ pripomínal až sa stal skutočnosťou. Po predminuloročných a minuloročných cyklistických začiatkoch Braňa, Jany, Katky a Dušana po Morave bolo dohodnuté, že by sme tento rok najkrajšiu a najznámejšiu cyklotrasu v strednej Európe mohli „zdolať“. Zoznam účastníkov a „záujemcov“ bol od začiatku jasný – Braňo, Jana, Katka, Dušan, Vlado (ja) a neskôr sa pridala dosť prekvapujúco aj Jarka.
      Úlohy sme si rozdelili asi tak, že Braňo mal pozisťovať a premyslieť ako sa do Passau dostaneme, kde tam prvú noc prenocujeme a program na prvý deň. Ja som mal na starosti mapy, rozpis „etáp“ a zoznam vecí ktoré sme nemali zabudnúť.
      Zvolili ma za „vedúceho“ a preto som začal konať a prvú vec ktorú som mal pripravenú okrem bicykla bola naša „poznávacia vlajka“

      Braňo našiel spôsob ako sa do Passau dostaneme vlakom cez Čechy ale bol veľmi komplikovaný. Potom ma napadla myšlienka, že by nás tam mohol odviezť náš kamarát Rasťo z Majcichova (majcichovský). Ten k tomu pristúpil zodpovedne a na „vyglancovanom“ Renaulte Espace s pripnutým prívesným vozíkom nás bezpečne doviezol na východzí bod nášho „dobrodružstva“.

SOBOTA 7.6.2008 – Odchod Pezinok - Passau


Odchod sa začal s malým problémom ktorým bol ako vianočný stromček blikajúci prívesný vozík. Po pozretí odborníkom-autoelektrikárom v Limbachu bola zistená príčina v zlom kontakte na kostre. Ale aj tak sme mali asi hodinu meškanie oproti plánu. Tú sme dohnali na diaľnici vyššou rýchlosťou a v Passau sme boli skoro podľa plánu o 13.00. Nájsť však penzión Gambrinus ktorý Braňo objednal cez internet nám trvalo skoro ďalšiu hodinu a tak dohnaná hodina bola „fuč“.
Najviac to hnevalo Rasťa ktorý mal byť o 17.30 na fotbalovom zápase v Majcichove a tá hodina mu veľmi chýbala.
Po nájdení penziónu a „vylodení“ sme si mohli dať všetci spolu prvé spoločné deci dobrého vína ktorým nás zásobil Bobo.

Po ubytovaní sme vyrazili mestskou dopravou do mesta na prehliadku. Passau je pekné mesto, mesto troch riek. Do Dunaja sa tu vlievajú Inn a Ilz. Mali sme možnosť to vidieť a nafotiť priamo z vyhliadkovej lode na vyhliadkovej plavbe.

Ubytovanie s raňajkami 23 € Jarka + Vlado, 26 € ostatní

NEDEĽA 8.6.2008 Passau – Aschach 65 km


Počasie: Prehánky, búrky. 20 oC

Braňo opravoval hneď ráno Jane defekt a pravdepodobne presekol aj novú dušu a tak sme v ten deň robili Jane defekt dvakrát.

Po raňajkách kde vajcia boli namaľované ako fotbalové lopty sme si so Švajčiarmi čo tiež bývali v tom penzióne dali „štartovací“ a mohli sme vyraziť.

Cesta ubiehala v krásnom kraji pri Dunaji. Dušan na konci robil „tlačný remorkér“ a „zbieral“ všetkých „odpadlíkov“ čo chceli zaostať.
V mestečku Aschach sme po ubytovaní sa vyrazili do najbližšej „knajpy“. Hneď kúsok pozerali domáci futbal a podávali výborné biele klobásy a pivo. Tak sme ochutnali a pobrali sa ďalej ku konkurencii kde sme natrafili na jedného ukecaného poliaka. Ten bol rád, že si môže „pokecať“ skoro v rodnej reči, ale pečené ryby (makrely) robil fantastické.
Jarka večer zahlásila že ju bolí „šundula“ a že si zajtra dá aj vystlané cyklogate.

Ubytovanie s raňajkami v penzióne Jonach za 16 € a 18 €.

PONDELOK 9.6.2008 Aschach –Mauthausen 59 km


Počasie: pod mrakom, 22 oC

Po trase sme si spravili asi 3,5 hod. zastávku v LINZI. Pozreli sme si mesto vláčikom, pamiatky, nakúpili a tiež nejaké to pivečko dali.
V MAUTHAUSENE sme boli na večeri v maďarskej reštaurácii Balaton. Potom sme s domácimi dôchodcami vonku popíjali, spravili sme si vonku povečerový bufet a sledovali tak trochu ponapíjaných dôchodcov.

Ubytovanie za 23 € v Gasthofe Peterseil bolo na úrovni, klasický štandard ale nemali sme „tušáka“ čo príjemné nás čaká s ubytovaním na ďalšej zastávke.

UTOROK 10.6.208 Mauthausen – Persenbeug 64 km


Počasie: celý deň slnečno a teplo. 25 – 29 oC

Deň sme začali prehliadkou koncentračného tábora v Mauthausene. Kým sme sa tam dostali museli sme „vyliezť“ poriadny kopec so záverečným 14% stúpaním. Zvládli sme to bez Jarky ktorá nešla, ostala v penzióne, nakúpila rôznu „poživeň“ a slaninku dala do chladničky ktorú domáca pani zamkla, odišla do obchodu a slaninka ostala tam.
Počas cesty sme sa nejakým omylom zaplietli do kolóny asi 30 dôchodcov o ktorých sme si mysleli že ich ľahko „trhneme“. No ledva sme im stíhali. Šliapali dobre, cca 20 km/hod. Po trase sme stihli prehliadku keltského múzeá v prírode.

Cestou sme sa zastavili v peknom mestečku GREIN. Dali sme si kávičku, pivečko a zmrzlinu. Pokúpili nejaké darčeky a pokračovali v našej ceste do cieľa „etapy“.
Doporučené ubytovanie priamo na trase bolo už obsadené a tak nám domáca pani dohodla náhradné. To sme ešte netušili, že si pre nás príde pani na luxusnom Volve a odvezie nás na „zámoček“. Tak sme pomenovali dom na kopci v časti alebo dedinke Rottenhof nad mestečkom Persenbeug s nádherným výhľadom na Dunaj a okolie. Komfort, bazén, kľud, príjemná domáca pani a tiež plný bar. To všetko za 25 € na osobu. Predtým sme niečo nakúpili v SPARE a tak mohla začať večerná objedačka a opíjačka.

Každý dostal „prívlastok“ podľa činnosti ktorú najviac vykonával a tak vzniklo niečo takéto:
Dušan – tlačný remorkér
Jana – „Hučala“ (stále kričala)
Vlado – vedúci
Braňo – „pivman“ (kde sme stáli dal si pivo)
Katka – prezliekačka (stále sa prezliekala – nič nové)
Jarka – nestíhačka (alebo šundulootláčačka)

STREDA 11.6.2008 Persenbeug – Spitz 50 Km


Počasie: polooblačno, večer dážď, 17 – 22 oC

Ráno raňajky na našom „zámku“, potom divoký zjazd dolu k Dunaju a mierili sme k Melku. Návšteva kláštora v Melku je zážitok a treba ho vidieť. Len času mohlo byť viac pretože je tam čo pozerať. Po dobrom obede v miestnej rešaurácii sme pokračovali po pravej strane Dunaja. V dedinke AGGSCHACH pri pive a káve sme prečkali búrku čo sa k nám blížila. Veľa sme toho neprešli pretože búrka sa k nám blížila z druhej strany. Tak sme sa previezli kompou do mestečka SPITZ a začali sme hľadať ubytovanie. To sme našli v informačnom centre. Medzitým začalo poriadne liať a tak sme sa uchýlili pod prístrešok obchodu, nakúpili proviant, pred obchodom sme si otvorili fľašku vína a prečkali sme búrku celkom v pohode. Po ubytovaní a večeri na izbe sme vyrazili okoštovať vínka miestneho vinára ktorý mal v ten týždeň otvorenú pivničku. Vínka mal dobré a niektorí ochutnali aj špecialitky k vínku zo syra a miestnych údenín.
Nasledujúci týždeň mal otvorenú pivničku domáci pán z penziónu kde sme nocovali a ráno chystal vínko na koštovku (Veltlíny). Jarka a Jana sa tam nejako „nachomejtli“ a niekoľko vzoriek mu tiež hneď ráno po „frištuku“ predegustovali.

Dušan medzitým ako sme vyrazili na „koštovku“ stihol kompou prejsť ešte raz na druhý breh a znovu naspäť pretože Katka zabudla pri čakaní na kompu v čakárni bundu. Potom mu prischla ešte jedna prezývka, že „Kompista“.

V meste KREMS sme prešli hlavnou ulicou (pešou zónou) a zastavili sme sa na pivečku, niektorí zmrzke a tiež pokúpili nejaké suveníry a darčeky. Inak toto mesto preslávené slávnou kremžskou horčicou nás trochu sklamalo v tom, že o tejto slávnej pochutine tu nebola nijaká bližšia zmienka alebo popis histórie. Asi sme to nevideli a nenašli alebo to naozaj tak bolo.

V mestečku DŰRFSTEIN bol trochu „nátresk“ a husto. Prešli sme ho pomaly a predierali sme sa miestami davom ľudí. Niektorí sa zastavili v „uličke marillen“ a niektorí na nich za mestečkom asi 15 minút čakali. A marillen (marhuľovicu) aj tak nekúpili!!!
Prechádzali sme nádherným údolím Wachau ktoré je známe krásnymi vinicami, marhuľovými sadmi a vínnymi „hajlochami“.
Obed nás zastihol v dedinke ZWENTENDORF kde nás čakal ukecaný český čašník od Brna ktorý si zjavne nemal s kým pokecať tak sme sa stali jeho obeťami. Ale obed čo nám ponúkol bol dobrý a chutný.
V meste TULLN sme si v informáciách zajednali nocľah v dedinke GREIFENSTEIN, Jarka navštívila výstavu Hundertwassera, nakúpili sme v Spare a vyrazili na posledné kilometre rekordnej etapy.
Gasthof zum Brauen Bär - U hnedého medveďa, tak sa volal penzión v ktorom sme mali zajednaný nocľah. Ozajstný medveď tam ale bol až vtedy, keď začal Braňo chrápať. Na recepcii nás privítala slečna zo Slovenska z Duchonky pri Topoľčanoch.
To bolo asi jediné pozitívum na tomto ubytovaní pretože to bol najdrahší penzión na našej ceste. Ale to by nebolo to najhoršie čo nás tu čakalo. Penzión stál medzi hlavnou cestou a železnicou ktorá viedla asi 15 metrov od izieb. Prešlo tam asi 50 -60 vlakov za hodinu a nepomohlo ani hermetické zavretie okien a balkónov. Pod oknami nám k tomu okrem vlakov ešte hulákali domáci rakúšania ktorí pozerali fotbal Rakúsko – Poľsko a každú šancu prežívali ako keby hrali finále.
Dohnali sme v ten deň stratu z predchádzajúceho dňa a boli sme asi 15 km pred Viedňou.
34 € za ubytko a k tomu raňajky ktoré stáli za „prd“. A pokazené mlieko do kávy pri raňajkách to všetko len zavŕšilo. Zato umývací automat na záchodovú dosku nás zaujal všetkých a Jarka ho dokonca nafilmovala ako to funguje.

PIATOK 13.6.2008 Greifenstein – Orth a.d.Donau 67 Km


Ráno sa niektorí „šuchtali“ pri raňajkách a pri balení. Odchádzali sme preto zároveň s prvými kvapkami dažďa a ten nás stále akoby dobiehal.

Pred Viedňou prestalo pršať a tak sme do metropoly Rakúska prišli len trochu mokrí a keďže začalo fúkať tak sme aj poschli.
Okolo domu Hundertwasera sme nemohli prejsť len tak a nepozrieť si ho. Potom sme sa trochu motkali v Prátri až nás jeden ochotný domáci pán na bicykli vyviedol na ten správny most. Obedovali sme v jednej krčme po ceste a s vetrom v chrbte sme „uháňali“ ďalej. Ten ďeň sme mali nejaký „blúdivý“ a tak sme po opätovnom poblúdení prijali pomoc domáceho rakúšana ktorý nás správne nasmeroval. Bolo to asi prvé a posledné špatné označenie cyklotrasy za celý ten čas. Alebo sme mu (tomu označeniu) jednoducho nerozumeli
Odbočili sme na ORTH a.d.DONAU a ubytovali sme sa. Nakúpili sme večeru, baby chceli vidieť miestny zámok a ten už bol zavretý. Chlapi boli na pivečku. Večer sme si dali kávičku a išli sme „na ucho.“

SOBOTA 14.6.2008 Orth a.d.Donau - Pezinok 73 Km


Počasie: slnečno, 24 – 27 oC

Po raňajkách sme vyrazili na záverečnú etapu nášho cyklovýletu s cieľom v Pezinku, vlastne v Limbachu pretože tam bola pre nás nachystaná privítacia oslavná ceremónia.
Postupne sme prechádzali cez známe mestá, mestečká a dedinky ktoré pravidelne prechádzame alebo vieme o nich z našich ciest do susedného Rakúska za nákupmi a podobnými aktivitami. BRUCK a.d.LEITHA potom HAINBURG a pred hranicami WOLFSTHAL sú tie známe miesta ktoré sme prechádzali.
V Hainburgu nás Jarka všetkých pozvala na Kardinaleschnitten (kardinálové rezy), kávu a pivečko. Dobre to padlo hlavne preto, že miesto kde sme sa hostili nám bolo niektorím veľmi známe a tiež preto, že sa blížili hranice a s nimi naša domovina.
Na hraniciach sme potom „odpískali“ našu cyklotúru, rozlúčili sme sa s Rakúskom a vkročili na rodnú hrudu. Bolo to hneď cítiť že sme doma pretože značenie cyklotrasy sa akosi vytratilo a objavovalo sa len sporadicky alebo vôbec.

Vedeli sme že sme doma a tak aj vyzeralo naše kľučkovanie krížom cez Bratislavu.
Cez rozkopané ulice a za asistencie slovenských „tiežvodičov“ áut rôznych značiek a „éšpezetiek“ sme sa konečne vymotali z hlavného mesta a posledné kilometre sme absolvovali celkom pokojne s menšími prestávkami až do Limbachu.
V Limbachu sme sa pekne zoradili do poradia tak ako sme išli väčšiu časť cesty a náš príchod sme dali najavo hlasitým pískaním na píšťalkách.
Šťastlivo sme dorazili a mohlo sa začať s gratuláciami a ďakovaním jeden druhému že sme to vydržali, zvládli, dokázali a v pohode absolvovali v zdraví a bez nejakého úrazu a nepríjemností.
Čakala nás dobrá papanica ktorú nám spoločnými silami nachystali Melanka a Juraj, k tomu dobré vínko a oslavy príchodu mohli začať.